RUŽINÁ. To by hádam ani nebola Ružiná, keby futbalovú verejnosť nepošteklila. Pred odvetnou časťou sezóny 2012/2013 svojim fanúšikom opäť servíruje novinky. Tie začínajú hneď od postu hlavného kormidelníka. Po Vladimírovi Rusnákovi st. bude taktovku nad nováčikom v druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži držať Anton Dragúň, ktorého prácu počas jeho štyridsaťročnej trénerskej kariéry ocenili vo viacerých kluboch. Svoj rukopis zanechal v pätnástich tímoch a právom ho zvyknú označovať za špecialistu na záchranárske práce, keďže neraz pomohol svojim zverencom odlepiť sa z tabuľkového suterénu. Najčastejšie pôsobil v kluboch, kde to vždy vrelo. Buď sa bojovalo o postup alebo o záchranu. V najvyššej futbalovej súťaži odkoučoval 320 zápasov, no a ďalšie stovky k nim pribudli v nižších súťažiach.
Anton Dragúň má za sebou aj hráčsku kariéru. S futbalom začínal v rodnom Bánove. Istý čas hrával aj v Malackách. Následne hájil farby Červenej hviezdy Bratislava, českého Třinca, kde dral kopačky spolu so známymi Jánom Zacharom a Jozefom Jankechom. V roku 1970 však nastal zlom. Pre zranenie ukončil svoju hráčsku kariéru v Nových Zámkoch. Na trénersku dráhu sa A. Dragúň vydal v rodnom Bánove. Potom absolvoval ďalšie zaujímavé futbalové zastávky, keď bol lodivodom Nových Zámkov, v Interi Slovnaft Bratislava asistoval Michalovi Vičanovi, viedol banskobystrickú Duklu, dunajskostredský DAC, Prievidzu, Trenčín, Dubnicu, bratislavský Slovan, Zlaté Moravce, Šaľu a pred príchodom do Ružinej pôsobil v Galante. Tiež stál pri veľkolepom úspechu Hurbanova, ktoré v polovici osemdesiatych rokov postúpilo do vtedajšej druhej najvyššej súťaže Československa – I. SNL. Trénerske metódy A. Dragúňa poznajú aj v zahraničí, keďže do futbalových bojov viedol aj hráčov gréckeho Iraklisu Solún či rakúskeho SV Hornu. Jeho meno je späté aj so slovenskou reprezentáciou. Na prelome tisícročí bol asistentom Jozefa Adamca. V novembri 1999 viedol slovenský národný tím počas turné v Južnej a Strednej Amerike.
Anton Dragúň si toho vo futbale naozaj už čo–to odkrútil. Na telefonáty typu: „Tréner, neprišli by ste nám pomôcť?“ si už zvykol. A jeho, človeka s futbalovým srdcom, to stále ťahá na trávnik, do kabíny medzi hráčov. Aj keď už boli chvíle, keď uvažoval o konci trénerskej kariéry, z futbalového virvaru stále nevystúpil. Dnes je v Ružinej a opäť štartuje z nevďačnej pozície. TJ Baník je namočený v zostupovom pásme. Zimuje na poslednej, 12. priečke. V devätnástich jesenných dueloch vydolovali jeho futbalisti len 15 bodov. Zaznamenali tri výhry, šesť remíz a 10 prehier. Na záchranárske práce majú podstatne menej času, keďže jarných duelov je už len 14. No a práve preto tu zakotvil A. Dragúň, ktorého sa podarilo zlomiť na ďalšie pôsobisko ďaleko mimo domova šéfovi klubu Jozefovi Líškovi ml.
„S Jozefom sme už nejaký ten rok kamaráti. No a práve priateľstvo stojí za mojím príchodom do Ružinej, keďže už som naozaj nechcel trénovať ďaleko od svojho bydliska. Tiež je za tým zrod priateľstva dvoch futbalových fanatikov, akými sú Peter Paška, ktorý podporuje galantský futbal a Jozefa Líšku ml., pri ktorom som stál. Pred príchodom do Ružinej som bol trénerom Galanty, kde pred rokom jej tabuľkové postavenie tiež nebolo ružové. Záchranárske práce nám však vyšli a už 5 kôl pred koncom súťaže bolo jasné, že nevypadneme. Napokon sme sa dohodli, že ma z Galanty uvoľnia a sezónu dokončím v Ružinej. Takže moje súčasné pôsobisko nie je vecou zmluvy, ale stojí najmä na priateľstve,“ vyjadril sa skúsený tréner, ktorý tvrdí, že neprišiel do cudzieho prostredia. Malá dedinka v Novohrade leží v nádhernej prírodnej scenérii, kde sa neďaleko futbalového areálu trblieta priehrada a v náručí ju zviera bujná zeleň.
„Do Ružinej sa vždy rád vraciam. Mám tu priateľov, rád tu chodím na poľovačky alebo na hríby. No a tiež tu majú dobrý futbal. Hráčov Baníka som neraz videl hrať a vidím, že je v nich potenciál a je na čom stavať. Veď futbalisti ako Michalík, Balaško, Boháčik, Štajer či Urbánek v čase, keď som pôsobil v iných kluboch, robili mojim zverencom problémy. S mladými hráčmi, ktorí sú aktuálne v Ružinej, sa zatiaľ ešte len spoznávam. Môžem však povedať, že je tu dobrá symbióza, čo sa týka skladby mužstva, v ktorom sú starší, skúsení hráči a mladí chalani. Samozrejme, že je potrebné káder ešte vhodne doplniť, keďže máme pred sebou veľký cieľ, ktorým je záchrana v II. lige,“ vyslovil A. Dragúň svoje prvotné dojmy z nového pôsobiska.
Novozámčan zakotvil v Ružinej, ktorej napriek tomu, že účinkuje v II. lige, prischla nálepka dedinského futbalu. Kluby z veľkých miest akoby neradi medzi sebou videli trpaslíka. „Ja by tom to nazval tak trochu závisťou veľkých, že oni tú II. ligu nemajú. Dnes futbal nie je o veľkom meste či dlhoročnej tradícii. Dnes je to o sponzoroch. Kde sú, tam je futbal. Ja ľudí, ktorí podporujú tento šport, obdivujem a držím im palce, pretože nebyť ich, tak si dovolím tvrdiť, že na Slovensku futbal nie je,“ podotkol A. Dragúň.
Hráči TJ Baník Ružiná sa na futbalovú jar začali pripravovať uplynulý pondelok (7.1.). Tréner A. Dragúň avizuje pohyb hráčov smerom dnu aj von z klubu. Nosná kostra z jesene by však mala zostať. „Obmena kádra určite bude. Niektorí hráči už odišli, iní prišli, verím, že dobrí. Zima obvykle zmení silu kolektívu viac ako leto. Je to aj tým, že príprava je dlhšia. Veľa závisí aj od mentality futbalistov. Aktuálne je na trhu pretlak hráčov a dopyt je slabší, čo je výhoda. Samozrejme, že treba mať na nich dobrý nos a šťastnú ruku pri ich výbere. Keď je mužstvo v pokojných vodách v strede tabuľky, tak prakticky sa hrá ľahšie, pretože nejde o nič. Keď sa však hrá o niečo, vždy to býva dramatickejšie. No a pred nami je náročná jar, keďže bojujeme o záchranu,“ zakončil A. Dragúň.
Gól, ktorý hviezdil v telke
V radoch funkcionárov TJ Baník Ružiná pribudla tiež zdatná posila. Manažérske práce a futbalovú diplomaciu tu bude mať na jar pod palcom Ján Moravčík, autor nezabudnuteľného gólu z 20. októbra 1981. Jeho prudká strela zo 40 metrov, ktorá rozvlnila sieť za chrbtom vtedajšieho reprezentačného brankára Jaroslava Netoličku, ešte dlho hviezdila v televízii, v znelke relácie Góly–body–sekundy. Gól z polovice ihriska vtedy rozhodol o najtesnejšom (1:0) víťazstve Vítkovíc, farby ktorých Ján Moravčík hájil. No a to je moment, ktorý akoby dal na chrbát J. Moravčíka pečiatku. Snáď niet futbalového fajnšmekra, ktorý by o tomto parádnom kúsku, ktorý tento futbalista vyparatil na pražškej Juliske, nepočul.
J. Moravčík si však toho v lige odkrútil naozaj dosť, keďže na konte má 133 zápasov a päť gólov. Kopačky v najvyššej futbalovej súťaži zakvačil na klinec v roku 1986, keďže prišli zdravotné problémy. Následne obliekal dres Biocelu Vratimov a hráčsku kariéru ukončil v Polanke. Kroky J. Moravčíka, ktorý ligu hrával za Jednotu Trenčín a TJ Vítkovice, ešte do Vítkovíc smerovali, keďže do roku 2000 tam pôsobil aj ako funkcionár. Vrátil sa aj do Trenčína, kde v tamojšej Ozete Dukla zastával post vedúceho mužstva. Následne bol športovým riaditeľom v SK Hranice na Morave, kde bol pri postupe do III. ligy. V rokoch 2004-2007 bol sekretárom v AS Trebčín, no a v lete 2007 prešiel do Hlučína ako manažér. Aktuálne je rodák z Boroviec v Ružinej.
„Spoznal som ďalšieho vynikajúceho človeka zapáleného pre futbal, akým je Jozef Líška ml. Zmenu môjho pôsobiska spečatil telefonát, keď sme si vinšovali všetko dobré do nového roka. Prebehla aj debata ohľadom možnej spolupráce. Jozef sa ma opýtal, či by som neprišiel do Ružinej pomôcť zachrániť II. ligu. Pristal som. Predo mnou je nová výzva s veľkou myšlienkou. Svoje zohral aj fakt, že budem spolupracovať s trénerom Tónom Dragúňom, ktorého tiež veľmi dobre poznám. Takže nejdem do neznámeho prostredia. Zachrániť II. ligu v Ružinej nie je nereálny cieľ. Aj keď je Baník na chvoste tabuľky, bodové rozdiely s mužstvami pred ním nie sú priepastné. Som optimista a verím, že to, čo sme si predsavzali, aj dokážeme. Na to sme tu,“ s úsmevom povedal Ján Moravčík.
Je hrdý na svojho bývalého zverenca
Na jeseň asistoval trénerovi Vladimírovi Rusnákovi st. Na jar bude asistovať svojmu bývalému spolužiakovi z trénerskej školy. Miroslav Šuška z Divína, ktorý svoju trénerskú kariéru odštartoval v lučeneckom LAFC v roku 1971 ako hrajúci tréner, spoluprácu s Antonom Dragúňom privítal.
„Z príchodu môjho starého známeho, spolužiaka, kamaráta, mám úprimnú radosť. S Tónom Dragúňom budeme futbalovo spolupracovať prvýkrát. Máme rovnaké názory týkajúce sa tréningového procesu aj taktického usmerňovania hráčov. Čo sa týka futbalu, tak obom nám dal veľa známy rodák z Lučenca Laco Kačáni. V časoch svojej najväčšej slávy bol známy svojou vycibrenou technikou. V každom mužstve, v ktorom pôsobil, patril k tvorcom hry a hlavným ťahúňom. Futbal ovládal teoreticky aj prakticky. Dôkazom toho bolo jeho trénovanie a pedagogické pôsobenie na FTVŠ UK Bratislava, kde bol docentom a vedúcim katedry. Bola to osobnosť, ktorá v minulom storočí znamenala pre československý futbal naozaj veľmi veľa. S trénerom Dragúňom aktuálne pracujeme na zvýšení fyzickej pripravenosti, ktorá na začiatku súťaže futbalistom Ružinej chýbala. Bolo to však spôsobené najmä tým, že my sme letnú prípravu de facto nemali, keďže o našom štarte v II. lige sa rozhodlo na poslednú chvíľu. No a počas súťaže sa už nedalo hráčov nejako veľmi naháňať. Teraz však máme na prípravu čas. Som presvedčený, že tá, ktorá sa práve rozbehla, bude pre mužstvo Ružinej prínosom a svoj cieľ dosiahneme,“ vyjadril sa M. Šuška, ktorý futbalom žije, dokonca sa mu o ňom aj sníva.
„S trénerskou kariérou som začínal v Lučenci, preto mám pozitívny vzťah aj k LAFC. Mrzí ma, že vypadol z II. ligy. Som však rád, že sa táto súťaž v Novohrade udržala a teraz ju máme v Ružinej. To, čo dosiahol Jozef Líška ml., sa naozaj len málokomu podarí. Teší ma to o to viac, že je to môj bývalý hráč, takže na svojho bývalého zverenca som veľmi hrdý. Odvtedy, ako som asistentom trénera v TJ Baník, tak žijem futbalom, dokonca sa mi o ňom aj sníva. Som Divínčan a môžem povedať, že ľudia z tejto dediny Ružinej fandia. Sme radi, že máme dobrý a kvalitný futbal tak blízko. Jozef Líška ml. sa tu o všetko perfektne stará a ja ho obdivujem. Prajem mu, aby sa mu podarilo získať dobrých sponzorov, pretože ak sa mu to podarí a bude mu slúžiť zdravie, tak nepochybujem o tom, že v Ružinej sa môže o pár rokov hrať aj najvyššia súťaž,“ zakončil M. Šuška.
Ilustrační foto. Autor: Jan Ježdík
